Všetko o 2%

2% z daní je možné poukázať len takej neziskovej organizácii, ktorá je oficiálne registrovaná na Slovensku a je registrovaná v špeciálnom zozname prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora SR. Do zoznamu prijímateľov nemôže byť zaradená organizácia, ktorá si nesplnila podmienky podania správy o využití asignácie za predchádzajúce obdobie a ktorá má pozdĺžnosti voči štátnemu rozpočtu. Počet prijímateľov od zavedenia systému každoročne rastie. V roku 2023 bolo v zozname registrovaných viac než 18-tisíc subjektov.

2% z daní poukazuje daňovník priamo vo formulári daňového priznania prostredníctvom špeciálneho vyhlásenia, ktoré je súčasťou daňového priznania k dani z príjmov fyzických alebo právnických osôb, kde sa uvádza IČO, názov a sídlo organizácie. Asignovať môže daňovník aj v prípade, ak si predĺži lehotu na podanie daňového priznania. Systém umožňuje daňovníkom oznámiť prijímateľovi skutočnosť, že mu poukázal svoje 2%, avšak bez výšky darovanej sumy. To umožňuje prijímateľom asignácie budovať vzťahy so svojimi podporovateľmi.

Áno. Právnické osoby môžu poukázať 2 % dane aj viacerým organizáciám, pričom každej z nich musí venovať najmenej 8 eur.

Zoznam neziskových organizácií, ktoré môžu prijať 2 % dane, je zverejnený na webovej stránke www.notar.sk.

Ak daňovník – fyzická alebo právnická osoba - nevyužije možnosť asignácie 2 %, tieto prostriedky zostanú príjmom štátneho rozpočtu. V prípade fyzických osôb ostáva z celkového možného výnosu asignácie v štátnom rozpočte každoročne približne 40% (za rok 2022 to bolo približne 25 miliónov eur). Výnosy z daní fyzických osôb tvoria na Slovensku príjmy samospráv (miest, obcí a VÚC) a neprerozdelený objem asignácie od FO tak smeruje do rozpočtov samospráv. V prípade právnických osôb neprerozdelený maximálny výnos z asignácie kolíše v rozmedzí od 10-35%. Platí, že firmy využívajú potenciál daňovej asignácie stabilne vo väčšej miere ako fyzické osoby.

Kľúčovou výhodou je decentralizované rozhodovanie, na ktorom sa podieľa každý daňovník individuálne a tiež to, že je to nepriama podpora verejnoprospešných aktivít. Dary z asignácie sú jednostranné právne akty - daňovník za to nechce takpovediac „nič“ späť. Buduje sa tým väzba medzi darcom a organizáciou, ktorá je založená na dôvere. Ak by organizácia dôveru daňovníka sklamala, ten svoje rozhodnutie o podpore môže na ďalší rok zmeniť. Je to taktiež dôležitý krok vo vzdelávaní a motivovaní občanov k podpore verejnoprospešných aktivít aj nad rámec daňovej asignácie.

Dôležité pri inštitúte 2% je práve to, že je to často prvý krok, ktorý občanov vedie k aktívnej snahe zlepšovať svoje okolie. Dokumentujú to mnohé príbehy z organizácií, ktorým sa najprv niekto rozhodol venovať 2 % z dane a následne pridal ďalšiu finančnú či materiálnu podporu, prípadne sa človek sám začal angažovať v zlepšovaní prostredia okolo seba.

Celkový objem výnosov od zavedenia systému daňovej asignácie v roku 2002 je viac než 1 miliarda eur.

• V roku 2023 získali neziskové organizácie z asignácie 2% z daní od fyzických aj právnických osôb takmer 94 miliónov eur (údaj za zdaňovacie obdobie 2022). Oproti roku 2022 to predstavuje nárast o približne 12 miliónov eur.
• Fyzické osoby asignovali viac než 43 miliónov eur a právnické osoby viac než 50 miliónov eur.

Daňová asignácia funguje v 7 krajinách. Pôvodne vznikla v Taliansku ako nástroj na financovanie cirkví. V 90. rokoch sa rozšírila do Maďarska a následne bola v roku 2002 zavedená na Slovensku. Neskôr bol model daňovej asignácie zavedený v Poľsku, Litve, Rumunsku a naposledy v roku 2017 v Moldavsku. Na regionálnej úrovni funguje v meste Ichikawa v Japonsku.

Avšak iba na Slovensku systém umožňuje asignovať aj právnickým osobám. Slovenský model zároveň obsahuje motivácie k dobrovoľníctvu v prípade fyzických osôb a k súkromnému darcovstvu v prípade právnických osôb, vďaka čomu je spomedzi všetkých najkomplexnejší a zároveň v prepočte na počet obyvateľov aj finančne najvýnosnejší.

Dotačné schémy sú v priamom protiklade ku kvalitám asignačného mechanizmu – sú centralizované a predstavujú priamu podporu založenú na vymáhaní zmluvných podmienok.

Vytvárajú priestor pre štátne orgány „kádrovať“ neziskové organizácie a rozhodovať na základe netransparentných kritérií o tom, ktorá má alebo nemá dostať podporu. Z podpory neziskových organizácií by sa takto mohol stať ďalší politický nástroj kontroly.

Okrem toho, dotácie z verejných rozpočtov pre mimovládne neziskové organizácie tvoria už dnes viac než 250 miliónov eur ročne a predstavujú viac než tretinu celkových príjmov neziskového sektora. Budovanie finančnej závislosti a zvyšovanie kontroly tretieho sektora zo strany štátu je rizikom pre podporu hodnôt autonómie a nezávislosti mimovládnych neziskových organizácií.

Vzhľadom na administratívnu náročnosť poskytovania dotácií tieto sú v praxi často nedostupné pre tisíce dobrovoľníckych mimovládnych neziskových organizácií, ktoré gro vlastných príjmov získavajú z vlastných príspevkov členov, zbierok či daňovej asignácie. Preto nie je v žiadnom prípade žiadúce nahradiť decentralizovanú a nepriamu podporu MNO prostredníctvom daňovej asignácie dotačnými schémami.

Organizácie si príjmy z asignácie nemôžu „nechať“, ale musia ich použiť v súlade so svojou misiou a na zákonom definované verejnoprospešné účely do 18 mesiacov od momentu, kedy ich obdržali. Nepoužité prostriedky do stanoveného termínu musia vrátiť do štátneho rozpočtu.

Mimovládne neziskové organizácie ú kontrolované daňovými úradmi, keďže organizácie musia viesť účtovníctvo a podávať daňové priznania. Rovnako sa na nich vzťahujú regulácie týkajúce sa zákazu prijímania hotovostných platieb nad istú sumu a regulácia v oblasti zamedzeniu prania peňazí z nelegálnych zdrojov a všetky trestnoprávne predpisy v tejto oblasti, ako na iné súkromné subjekty.

V prípade ak prijímateľ (nadácia, nezisková organizácia, občianske združenie a pod.) získal v danom roku sumu presahujúcu 3-tisíc eur je povinný zverejňovať ich použitie v Obchodnom vestníku, kde špecifikuje verejnoprospešný účel, sumu a použitie. V prípade ak prijímateľ získal prostriedky z asignácie nad 30-tisíc eur, musí ich použitie v danom roku prejsť nezávislým auditom.

Spomedzi všetkých foriem neziskových organizácií sú najvyššie nároky na reporting akýchkoľvek zdrojov, kladené na nadácie. Akékoľvek použitie prostriedkov musí schváliť viacčlenná Správna rada a skontrolovať ho Dozorná rada. Nadácie a neziskové organizácie tiež povinne zo zákona zverejňujú svoje výročné správy, v ktorých podrobne zverejňujú informácie o financovaní a použití finančných prostriedkov.

Aktivity mimovládnych organizácií je možné kontrolovať aj neformálne prostredníctvom webstránok a iných komunikačných výstupov.